Den 9
Rano o deviatej sme sa vybrali aj so Zekem do Seoraksan National Park, pol hodinka mestskym busom. Pred vstupom do parku (platilo sa aj vstupne) sme si kvoli silnemu vetru a snehu zakupili lacno rukavicky a tradicne rusko na tvar. Vyzerali sme ako doktori na operacke, a cely vylet sa aj podobal akejsi operacii. Tie ruska tu nosi vela ludi, zhodli sme sa na tom, ze je to ten naj suvenir :O) Ale naozaj vdacna ochrana voci chladu a vetru. Bolo tam vela ludi, a neustale prichadzali nejake busy, s viacmenej korejskymi turistami. Rozhodli sme sa pre dvaapolhodinovy vystup k Ulsan Bawi (obrovska skala), vyska 873 m, a ako citam v prirucke, presli sme 808 schodmi nahor. Tazke to bolo preto, lebo strasne fucalo, bol sneh a smykalo sa, takze som casto ruckovala lanom, a hore pod skalou som sa intuitivne rozhodla, ze ostanem pod nou, kde som tiez musela bojovat aby ma neodvialo. Chlapi pokracovali hore a po ich navrate a mojom cakani (asi hodinku), som videla ze to bol dostatocny adrenalin a nelahka uloha i pre nich, Zeke vravel ze sa citil ako male dievca, a naozaj si mysleli chvilami ze poletia, takze som bola rada, ze som az na vrchol nesla. Dalo nam to zabrat, ale bol to dobry pocit, vyslahani vetrom sme zotupili zase dole. Mam rebricek svatych miest, ktore som zatial pre mna zachytila, kde citim hlboku skutocnost mystiky, a dole to bola prave mega obrovska socha Buddhu, uplne nas to dostalo, kazdy citil, ze to nie je len socha, cele to tam vibrovalo a salalo duchovnou atmosferou, velmi zivou. V meste sme si sadli do poulicneho fastfoodu a dali si zatial tu naj stiplavku. Cestovina s tofu v chilli omacke. Podavaju k tomu vzdy teply vyvar na zneutralizovanie, no nestacil. Tak sme to ukoncili sladkym pecivom, dostali sme dokonca dva zadarmo. Asi sme vyzerali dost vyhladoveni ako sme na tie dobroty zizali. O siestej na izbe som uz slintala do vankusa, taka unava. Attilko sa tesil ze ma taku unavenu vidi. Bola to prijemna unava, a vo vnutri zazitok. Myslim ze sme obaja spali asi 10 hodin. V psej budke uz je psik, vola sa Gulumi a je rozkosny. Trosku pasie po Attilkovi..Hehe
Náhľad fotografií zo zložky Seoraksan National Park (Sokcho)
Komentáre
Prehľad komentárov
tak to je fasa pan Dr.Ballo.. tomu tesim ze aspon niekto si nasu vyzvu zobralo ku srdcu.. musela to byt veru velka parada.. potesil si .. kukneme na U-rure. A ako si pisal vo svojej sms basnicke ze oto forever.. tak sa pridala do fanklubu 'forever' aj Sarinka labradorka - jej chlpy stale s nami.. tak drzte a majte very good..
poslali ma vasi k nasim
(risho, 5. 11. 2009 9:38)
hola tilkovci..referujem..ze vcerajsi MA bola fasa..very fasa..mali rozne svetielka a to bola velika fasa..hrali ako ziva kapela..a stare veci..parada..
toz tak tak..
a vy sa uzivajte seba pozivajte..aby ze-nam dobre bolo..a to je dobre..ze uz su z vas doktori..doktori su fasa..
PS oto cim dalej poslusnejsi..mozno raz z neho naozaj nieco vyrastie..
parada
(x0y, 4. 11. 2009 13:21)tak to pasuje, lebo rano tak fucalo, ale uz je teplejsie..podla mna tak 10 stupnikov..super ako to s nami prezivas, tesim..a ten Buddha je aj moj typ :O)
Sen
(Zuzka, 4. 11. 2009 7:31)Dnes rano som sa zobudila na to,ze vonku leje a hrozne fuci.Sadam za PC,citam vase zapisky,pozeram fotky a mam k nim totalne pasujucu akusticku kulisu z vonku.Skoro,ako keby som tam bola.Kraaasne fotky-najviac sa mi paci ten kludny Budha-je moj typ.
ma forever..
(x0y, 5. 11. 2009 12:36)